Na Deník.cz o nás vyšiel nový článok: „Z jedného úľa sú dnes stovky: Včelařství z Vysočiny predáva tony medu ročne“. Teší nás, že sa von dostal náš príbeh - ako sa z nenápadného koníčka stalo rodinné včelárstvo, ktoré dnes stojí na poctivej práci, rešpekte k včelám a chuti robiť veci po svojom. A hlavne: že sa v článku hovorí aj o tom, čo je pre nás najdôležitejšie - zdravé včely a kvalita.
Od „skúsime to“ k Domovine
V článku opisujeme, že včely prišli do nášho života cez rodinu Aleny - najprv bez veľkých plánov, prosto len „že to skúsime“. Josef po rokoch podnikania hľadal spomalenie a návrat k prírode a včely do toho zapadli prirodzene.
Lenže začiatky boli všetko, len nie hladké: keď otváraš úľ a nevieš, čo sa stane, rešpekt príde rýchlo. A niekedy aj žihadlá - Josef v článku spomína moment, keď pri práci prevrhol úľ a odniesol si „asi tristo“ žihadiel. Postupne sme sa však učili, zrýchlili ruky aj hlavu a začali robiť veci efektívnejšie - tak, aby včely mali pokoj a my sme mali výsledky.
Zlom 2019: „Skúsime predávať sami“
Kľúčový zlom prišiel v roku 2019. Mali sme medu veľa a zrazu sme riešili jednoduchú otázku: čo s tým. V článku to Josef povie priamo: „Mali sme veľa medu a nevedeli sme, čo s ním. Tak sme si povedali, že skúsime predávať sami.“ A tak vznikol e-shop a názov Včelařství Domovina.
Dnes už nie sme len pri mede - robíme aj medovinu, medové nátierky a ďalšie špeciality - ale med zostáva stále tým hlavným. A pekne to vidno aj na číslach: z prvých „dvesto kíl“ sme sa dostali „okolo siedmich ton“ ročne. V článku sa spomína aj to, že popri našich druhových medoch ponúkame aj vybrané exotické medy od včelárov zo sveta (napríklad levanduľový z Grécka alebo avokádový z Mexika).
„Mali sme veľa medu a nevedeli sme, čo s ním. Tak sme si povedali, že skúsime predávať sami.“
Menej úľov, viac zdravia: termosolárna cesta
Ďalšia dôležitá časť článku je o našom prístupe: nejde nám o naháňanie rekordov v počte včelstiev. Z pôvodných piatich rodiniek boli časom stovky, najviac sme mali okolo dvesto, ale tento rok sme išli zámerne nižšie - približne na sto päťdesiat.
Dôvod je jednoduchý: „dvestovka je pre nás strop“ a chceme ísť viac po kvalite a zdraví včiel. Preto pracujeme aj s termosolárnymi úľmi, kde je včelárenie náročnejšie, ale včely v nich podľa našich skúseností lepšie prospievajú - a navyše úle pomáhajú prirodzene riešiť aj klieštika.
V článku je pekne vidieť aj to, že Domovina nestojí na jednom človeku: Alena si doplnila včelárske vzdelanie, do chodu rodiny aj včelárstva patria aj naše tri deti a Josef otvorene hovorí, že čas pri úľoch je preňho „práca, ale zároveň únik“ - od počítača a objednávok späť do reality.